Život stromu po?
„Les nás učí zmyslu umierania.“ M. Bouchner
Každý z nás vie opísať, nakresliť alebo si predstaviť život stromu od malého semienka až po dospelý strom. Ale čo potom? Čo sa deje so stromom po jeho odumretí? Je takýto strom vôbec dôležitý? Ak áno vieme prečo?
Biodiverzita
alebo biologická rôznorodosť je „bohatstvo života na Zemi, milióny rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, vrátane ich génov, a tiež zložité ekosystémy, ktoré vytvárajú životné prostredie“.
V čom spočíva význam biodiverzity?
Vďaka biodiverzite – rozmanitosti života na Zemi, je naša planéta obývateľná a krásna.
Čím väčšie a rôznorodejšie množstvo génov, tým väčšia odolnosť, pružnosť a dynamická stabilita celého ekosystému. Pretože práve TEN jeden gén môže pomôcť organizmu prežiť alebo sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam.
Za ohnisko biodiverzity, miesto s veľmi vysokým počtom druhov, môžeme považovať mŕtve drevo.
Na mŕtvom dreve sú závislé tisícky druhov bezstavovcov (tzv. saproxylické druhy), predstavujú najpestrejšiu skupinu organizmov v lesnom prostredí, zahŕňajúcu 4/5 celkovej biodiverzity! Najširšie zastúpená je skupina hmyz. Poznáme druhy žijúce v kôre, iné pod kôrou, v dreve a hnilobe, existujú druhy živiace sa drevokaznými hubami, predátory, parazity, zdochlinožravce požierajúce odumreté telá živočíchov, druhy viazané na výrony silíc, druhy ktoré využívajú mŕtve drevo na stavbu hniezd a bezstavovce, ktoré nachádzajú v mŕtvom dreve úkryt a útočisko pred nepriazňou počasia.
V súčasnosti prevládajú „upratané“ hospodárske lesy bez mŕtveho dreva. V dôsledku čoho sa významná časť saproxylických druhov dostala na zoznam vzácnych a ohrozených druhov alebo je na pokraji vyhynutia. Najohrozenejšie sú druhy osídľujúce trúchno starých stromov. Tieto druhy prežívajú a živoria len v odľahlých lesoch a lesných rezerváciách pralesného charakteru.
Zdroj obrázkov: https://wiezik.blog.sme.sk/c/291574/Cas-rozpadu.html
Môžeme povedať, že mŕtve drevo využívajú takmer všetky skupiny stavovcov (samozrejme okrem rýb :). Najmä ako miesto na úkryt, na odpočinok, miesto pre hniezdo (noru) a ako chladničku plnú potravy.
Plazy využívajú padnuté kmene stromov na vyhrievanie a lov. Dutiny, odstávajúca kôra, či spletité konáre
poskytujú úkryt. Najčastejšie sú na mŕtve drevo viazané jašterice a užovka stromová.
Z obojživelníkov využíva zhnité a padnuté drevo ako úkryt a zimovisko salamandra škvrnitá.
Vtáky sú skupinou stavovcov s najužšou väzbou na mŕtve drevo. Veľká časť druhov hniezdi v stromových dutinách, pričom rozlišujeme primárne dutinové hniezdiče (dokážu aktívne vytvárať dutiny) a sekundárne dutinové hniezdiče (osídľujúce dutiny vytvorené hnilobou alebo primárnymi hniezdičmi).
Aj napriek schopnosti vytvárania dutín aj na živých stromoch, uprednostňované sú hlavne mŕtve stromy a odumierajúce časti. Pravdepodobne majú lepšie mikroklimatické vlastnosti, a dajú sa v nich ľahšie vybudovať hniezda. Rovnako sú mŕtve kmene a konáre menej atakované predátormi. Medzi druhy s najužšou väzbou na mŕtve drevo patria ďatle, sovy, mucháriky a brhlíky. Okrem toho že viaceré vtáky osídľujú dutiny, mnohé z nich vyhľadávajú potravu takmer výlučne na mŕtvych stromoch (napr. ďateľ trojprstý). Významným hniezdnym habitatom sú aj koreňové koláče (vznikajú po vyvrátení stromu).
Cicavce
využívajú mŕtve drevo ako útočisko, miesto na zháňanie potravy alebo ako pohodlné „cestičky a mosty“. Medzi typické druhy osídľujúce mŕtve drevo patria hlodavce (veverica, plch, hrdziak, myšovka a pod.), hmyzožravce (piskor, jež), netopiere a niektoré mäsožravce. Dutiny sú využívané najmä pre potreby zimovania, úkrytu, výchovy mláďat a skladovania potravy. Dravce (najmä kuny, lasice) intenzívne vyhľadávajú v rámci odumretých kmeňov a dutín drobné cicavce. Zaujímavé je aj využívanie padnutých kmeňov mačkovitými šelmami pri prekonávaní terénnych prekážok (vo forme mostíka nad potokom a pod.). Netopiere osídľujú dutiny stromov najmä v zimnom období, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú najmä hrubé stromy, ktoré poskytujú vhodnejšie mikroklimatické podmienky. Odstávajúca kôra je vhodným útočiskom počas dňa.