Pravda alebo mýtus?

Je pravdou, že vypadnuté vtáčie mláďa treba zachrániť, pštros strká hlavu do piesku a kuvik je posol smrti alebo je to mýtus? Ak áno, kde sú jeho korene a ako vznikol?

1. Opustené vtáčie mláďa treba zachrániť.

Našli ste opustené vtáčie mláďa. Myslíte si, že vypadlo z hniezda, preto ho vezmete domov s cieľom pomôcť mu. Aj keď sa mláďa zdá opustené, v skutočnosti to tak nemusí byť. Mláďatá druhov ako drozdy, sojky, straky alebo vrabce prirodzene povyskakujú z hniezd. Nejaký čas sa zdržujú v blízkosti hniezda, kde ich rodičia dokrmujú. Privolávajú ich štebotaním, asi najznámejšie je pískanie mláďat myšiarky ušatej.

V druhom prípade sa môžu mláďatá učiť lietať a často z hniezda povyskakujú predčasne. Ak je však mláďa zdravé a nezranené, najčastejšie ho stačí posadiť čo najbližšie k hniezdu, mimo dosahu psov či mačiek.

2. Prečo pštros strká hlavu do piesku? Hovorí sa, že pštrosy v nebezpečenstve strkajú hlavu do piesku. To však nie je pravda, pri hroziacom nebezpečenstve pštros najpravdepodobnejšie utečie. Dokáže bežať rýchlosťou až 70 km/h neuveriteľných 30 minút. Ako vznikol tento mýtus? V prirodzenom prostredí má pštros často hlavu sklonenú k zemi. Buď konzumuje kamienky, ktoré mu pomáhajú zomlieť potravu v žalúdku alebo sa stará o vajíčka. Hniezdo predstavuje jama vyhĺbená do zeme. Pštros teda nestrká hlavu do piesku, aby sa schoval pred nebezpečím, buď si zlepšuje trávenie alebo je starostlivým rodičom.

3. Kuvik posol smrti? V niektorých regiónoch Slovenska existuje povera o nedobrom poslovi. Je ním kuvik obyčajný alebo kuvik plačlivý, drobná sova, ktorá okoliu zvestuje príchod smrti. Keď niekto začul kuvičí plač, objavili sa obavy, že niekto z jeho okolia zomrie. Húkanie sov bolo odjakživa spájané s nocou, strachom a tajomnom. Pravdou je, že kuvik len nasleduje nočný hmyz priťahujúci svetlo spoza oblokov. V minulosti sa mohlo stať, že v izbe, v ktorej sa svietilo a okolo ktorej lietal kuvik, ležal chorý človek. Potom si ľudia už veľmi ľahko spojili tajomný plač kuvika so smrťou.

4. Prečo vtáci spievajú? A ako sa učia piesne? Vtáčí spev je, podobne ako ľudská reč, hlavným komunikačným prostriedkom vo vtáčej ríši. Poznáme dve funkcie vtáčieho spevu: • Volanie – vrodené, inštinktívne správanie, ktoré môže byť poplašné alebo kontaktné. • Piesne – čiastočne získané správanie, čo znamená, že sa piesne učia postupne počas života, od volania sa odlišujú v dĺžke, volanie je krátke. Samci majú určitý repertoár piesní (2 a viac). Slúžia na identifikovanie vlastného druhu, upozorňovanie na svoje teritórium a prilákanie samičky. Ako sa vtáci učia piesne? Väčšinu svojho repertoáru preberajú od starších jedincov. Piesne, ktoré spievajú môžu mať rôzne dialekty ako u ľudí. Dokonca niektoré vtáky opakujú pesničky od iných druhov vtákov.