Základné školy

Inšpirujúce aktivity pre žiakov, zamerané na významné dni životného prostredia. Tematicky sú rozdelené na aktivity realizované vonku a vo vnútri. Pri každej aktivite nájdete jej opis a informáciu čo je jej cieľom.

	Stupeň	Inšpirácie vnútri	Inšpirácie vonku
Deň mokradí	1.	Mokrade ako špongia krajiny Mokrade ako špongia krajiny Cieľ: Pochopenie významu mokradí v krajine. Pomôcky: nádobka od masla, špongia, nožnice, veľká odmerka s vodou Do nádobky od masla žiaci urobia dierky a vložia do nej špongiu tak, aby úplne vyplnila priestor. Pomaly lejú vodu na špongiu, až kým voda nezačne pretekať dierkami. Odčítajú hodnotu zostávajúcej vody v odmerke a zistia, koľko vody špongia zadržala. Učiteľ diskutuje so žiakmi o tom, ako fungujú mokrade v krajine. Príbeh o starenke Elenke (Anna Bešinová) Príloha Príbeh o starenke Elenke (Anna Bešinová) Cieľ: Zistenie významu, funkcií mokradí a čistého životného prostredia prostredníctvom príbehu. 1. Prečítajte deťom Príbeh o starenke Elenke (príloha). 2. S deťmi si spoločne zopakujte príbeh a vyzvite ich, aby vymenovali čo najviac vecí, ktoré treba v príbehu zmeniť, aby neskončil smutne. Menovať môžu to, čo by v dedine malo byť, i to, čo by v nej nemalo byť, ako by sa ľudia mali i nemali správať. 3. Porozprávajte sa s deťmi o význame okolitej prírody, aká je dôležitá pre nás zeleň, stromy a kríky, že sa nám lepšie dýcha, sme zdravší. Vysvetlite deťom pojem mokraď - je to stojatá voda, ktorá je domovom mnohých vodných živočíchov a rastú v nej rastlinky, ktoré čistia vodu. Povedzte, aká je nebezpečná ľudská ľahostajnosť a nezodpovednosť voči prírode, pretože všetko zlé, čo jej spôsobíme, sa nám vráti. 4. Dajte deťom za úlohu postaviť zdravú dedinu a jej okolie. Z rôznych druhov stavebníc poskladajú domy, kostol. Z hračiek zostavia hospodársky dvor a zvieratá, vodné živočíchy. Na kotúč z papierových utierok nalepia listnaté, ihličnaté a ovocné stromy. Celofánový materiál poslúži na rybník, potôčik, zelený krepový papier bude predstavovať trávu, lúku. Z kartónových obalov z vajec vystrihnú kvety, ktoré zafarbia temperovou farbou. 5. Na záver výsledok skontrolujte, či niečo nechýba a spoločne zhodnoťte. 6. Zdôraznite, že je na nás, či sa pričiníme o to, aby sa naša dedina stala zdravšou.	Vretenica na love Vretenica na love Cieľ: Pohybová aktivita, ktorá poukazuje na užitočnosť plazov, konkrétne vretenice. Vyznačte priestor, v ktorom bude lov prebiehať. Určite jedného hráča – vretenicu, ktorá bude naháňať ostatných hráčov – jašterice, žaby, hlodavce, ktorými sa živí. Koho sa vretenica dotkne, stáva sa jeho korisťou. Skonzumovaním koristi vretenica narastie, preto sa obaja chytia za ruky a ďalej naháňajú zvyšných hráčov spoločne. Had postupne rastie, čím vzniká dlhá reťaz hráčov. Hra sa končí vtedy, keď sa všetci stanú súčasťou hada. Tajomstvo mokradí Tajomstvo mokradí Cieľ: Pochopiť vodozádržnú a protipovodňovú funkciu mokradí, súvis s dopĺňaním podzemných zdrojov vôd. Pri brehu jazera, rybníka, prípadne vodného toku vyznačte trasu vedúcu spletitým porastom vŕb, topoľov, jelší a ďalších pobrežných stromov a krov. Na začiatku trasy pripravte nádoby naplnené vodou a na konci trasy prázdne nádoby. Úlohou hráčov bude preniesť vyznačeným úsekom čo najviac vody. Na prenášanie môžu použiť lyžice, dlane alebo prírodniny nachádzajúce sa v okolí. Koľko vody cestou stratili? Ako hospodária mokrade s vodou? (v období dažďa nasajú vodu ako špongia a následne ju pomaly uvoľňujú, čím zabraňujú záplavám)
Deň mokradí	2.	Filmový festival Príloha Filmový festival Usporiadajte filmový festival s diskusiou na tému mokraď. SAŽP ponúka množstvo filmov a dokumentov o mokradiach. Voda ukrytá pod zemou Voda ukrytá pod zemou Cieľ: Názorne ukázať ako vznikajú zásoby podzemnej vody. Do 7dl skleneného pohára nasypeme štrk, piesok, zeminu. Do 1/3 pohára pomaly lejeme vodu alebo pre lepšie znázornenie farebnú tekutinu (napr. Coca-Colu) predstavujúcu zrážky. Pozorujeme, ako voda preteká cez medzery medzi štrkom až na dno pohára. Dno pohára predstavuje nepriepustnú vrstvu pôdy. Žiakom vysvetľujeme, že podobne preteká voda medzi pórmi v zemi. Miesto pokiaľ siaha tekutina v pohári predstavuje výšku „hladiny podzemnej vody“. Ako voda preteká cez rôzne typy podloží Ako voda preteká cez rôzne typy podloží Cieľ: Oboznámiť sa s tým, ako rýchlo preteká voda cez rôzne podložia. Pripravíme si tri plastové fľaše. Rozrežeme ich zhruba v polovici, aby sme získali tri lieviky. Hornú časť fľaše vložíme hrdlom dole do spodnej časti. Hrdlo každej fľaše vyplníme kúskom bavlny. Prvú fľašu naplníme do dvoch tretín štrkom, druhú pieskom a tretiu ílom (íl môžeme nahradiť plastelínou). Vodu lejeme do všetkých troch lievikov súčasne. Pozorujeme a diskutujeme, cez ktorý typ podložia voda najrýchlejšie pretečie.	Tajomstvo mokradí Tajomstvo mokradí Cieľ: Pochopiť vodozádržnú a protipovodňovú funkciu mokradí, súvis s dopĺňaním podzemných zdrojov vôd. Pri brehu jazera, rybníka, prípadne vodného toku vyznačte trasu vedúcu spletitým porastom vŕb, topoľov, jelší a ďalších pobrežných stromov a krov. Na začiatku trasy pripravte nádoby naplnené vodou a na konci trasy prázdne nádoby. Úlohou hráčov bude preniesť vyznačeným úsekom čo najviac vody. Na prenášanie môžu použiť lyžice, dlane alebo prírodniny nachádzajúce sa v okolí. Koľko vody cestou stratili? Ako hospodária mokrade s vodou? (v období dažďa nasajú vodu ako špongia a následne ju pomaly uvoľňujú, čím zabraňujú záplavám)
Deň lesov	1.	Spolupracujeme ako mravce. Spolupracujeme ako mravce krajiny Cieľ: Trénovanie tímovej spolupráce. Aktivitu môžete začať motivačnou básničkou o mravčekovi. Mravček Kto to fičí po ihličí? Malá čierna bodka. Pozri, uteká a nepočká. Takto spoznáš mravčeka. Necháme deti kresliť jednou ceruzkou, vyfarbovať jednou pastelkou – skúšať aké je to pracovať a spolupracovať ako mravčeky. Komunitný kruh Komunitný kruh Cieľ: Uvedomiť si, že každý z nás je rovnako dôležitý a v niečom dobrý. Rôzne záujmy nie sú prekážkou, naopak vytvárajú funkčný celok. Každý by mal robiť a rozvíjať to, v čom je dobrý a čo ho napĺňa. Aktivitu môžete začať motivačnou básničkou o mravčekovi. Mravček Kto to fičí po ihličí? Malá čierna bodka. Pozri, uteká a nepočká. Takto spoznáš mravčeka. V kruhu si porozprávame aké úlohy majú mravce v mravenisku. Jedni budujú mravenisko, druhí ho strážia, iní sa starajú o larvy, ďalší zháňajú potravu alebo zohrievajú kráľovnú. Každý mravec je pre spoločenstvo veľmi dôležitý. V mravenisku je jedna jediná kráľovná, ktorá celý život kladie vajíčka. Tak isto ako mravčeky má aj každý človek svoju úlohu a podieľa sa na úspechu celej spoločnosti. Vytvoríme príjemnú atmosféru zdieľania, hovoríme v čom ktoré dieťa vyniká, prečo ho máme radi, atď.	Kto nám to tu žije? Kto nám to tu žije? Cieľ: Spoznať faunu lesa, jej význam, spôsob života pôdnych organizmov a ich nároky. Počas prechádzky v lese majú deti za úlohu nájsť (v opadanke, na kmeni, na listoch...) drobného živočícha (pavúk, mravec, chvostoskok) zavrieť ho do malej sklenenej nádoby. Následne si všetci posadajú na príjemné miesto na lúke. Každý pozoruje svoj nález, pričom prebieha diskusia: Kto akého živočícha našiel? Kde ho našiel? Čím sa živí? Aký je jeho význam v prírode? Dbať na súvislosti, všetko so všetkým súvisí. Listové pexeso Listové pexeso Cieľ: Pohybová aktivita zameraná na precvičenie pamäti a spoznávanie stromov. Natrháme listy z rôznych stromov a rozdáme ich deťom. Deti majú za úlohu nájsť a doniesť list z rovnakého stromu, z akého ho dostali. Potom prebehne diskusia o stromoch aké druhy stromov sme počas aktivity videli, aké listy a plody sme nazbierali, ktoré z nich sú liečivé a užitočné (napr. bukvicami alebo žaluďmi sa živia diviaky) a ktoré stromy sú pôvodné a ktoré nepôvodné.
Deň lesov	2.	Výrobky z drevín Výrobky z drevín Cieľ: Uvedomiť si široké využitie dreva v každodennom živote, zamyslieť sa nad jeho plytvaním a možnosťami šetrenia. Úlohou detí je zamyslieť sa, aké produkty alebo výrobky zo stromov denne používajú. Po 5 minútach sa tieto vedomosti zhrnú a zapíšu na tabuľu. Napr. parkety, brikety, korkové zátky, papierové utierky, kozmetika, lieky... Nasleduje diskusia, ktorými výrobkami sa plytvá (napr. papierové utierky na ruky). Deti sa pokúsia navrhnúť alternatívy, spôsoby ako plytvanie obmedziť. Diskusia pokračuje otázkou: Čo nám môžu lesy poskytnúť, ak ich nevyrúbeme (pozri čo dokáže strom).	Kto to tu žije? Kto to tu žije? Cieľ: Rozvíjať pozorovací talent detí a uvedomiť si rozmanitosť lesných stanovíšť a lesných obyvateľov. Deti sa snažia zistiť, koľko rôznych znakov prítomnosti zvierat nájdu v lese. Rozdelia sa do skupín, každá dostane lupu, misku, škatuľky. Učiteľ priradí skupinám rôzne stanovištia (pramenisko, mladinu, les v optime) 20 x 20 m a stanoví časový limit 30 minút. Žiaci zapisujú na skúmanej ploche všetky znaky prítomnosti živočíchov (stopy, trus, ohryz listov...). Deti nezabudnú nazrieť pod kamene, lístie, drevo. Po uplynutí časového limitu si spoločne vyhodnotia a porovnajú pozorovania. Určia sa neurčené pobytové znaky, diskutuje sa prečo je niekde biodiverzita vyššia a čo ju ovplyvňuje Mapovanie rastlín Mapovanie rastlín Cieľ: Zmapovať výskyt rastlín na vymedzenej ploche lesa. Deti sa rozdelia do skupín, každá dostane lupu, kľúč na určovanie rastlín, príp. meracie pásmo. V lese si konármi vytýčia plochu 25 x 25 m. Učiteľ zadá 10 mien rastlín, ktoré musia deti nájsť, správne určiť a zakresliť ich na papier do mapového štvorca. Pre každú rastlinu a strom si deti zvolia špeciálnu značku, následne vytvoria legendu. Časový limit je 35 minút. Po uplynutí času si všetci spoločne vyhodnotia a porovnajú mapy, učiteľ skontroluje určené rastliny Pexeso prírody Pexeso prírody Cieľ: Naučiť sa vnímať les ako celok a neoddeliteľnú súčasť prírody. Učiteľ rozloží v lese šatku a poukladá na ňu 20 rôznych prírodnín, ktoré zakryje druhou šatkou. Potom zavolá žiakov rozdelených do dvoch skupín a prírodniny im na 30 sekúnd ukáže. Deti sa snažia zapamätať si a nájsť ku každej prírodnine pár. Keď jedna zo skupín nájde a pomenuje všetky prírodniny, hra končí.
Deň vody	1.	Aké ľahké je vodu znečistiť, aké ťažké je vodu vyčistiť. Aké ľahké je vodu znečistiť, aké ťažké je vodu vyčistiť Cieľ: Deti si uvedomia, aké ľahké je vodu znečistiť a aké ťažké je ju znova vyčistiť. Tak isto ako my potrebujeme čistý vzduch, vodné rastliny a živočíchy potrebujú čistú vodu. Rozprávame sa o tom ako ľahko dôjde k znečisteniu vody. Čo všetko splachuje do kanalizácie každý z nás, ako znečisťuje vodu poľnohospodárstvo, priemysel. Kam znečistená a čiastočne vyčistená voda ide (do čistiarne odpadových vôd a následne znova do riek). Necháme deti, aby vymýšľali, čím vodu znečisťujú, pričom názorne znečisťujeme vodu v pohári všetkým, čo máme po ruke. Potom necháme deti vymýšľať ako vodu opäť vyčistiť. Nie je voda ako voda Nie je voda ako voda Cieľ: Poukázať na nebezpečenstvo znečistenej vody, ktoré nie je na prvý pohľad viditeľné. So žiakmi diskutujeme o nebezpečenstve pitia vody, ak nevieme posúdiť jej skutočnú kvalitu. Vieme na prvý pohľad odlíšiť, ktorá voda je pitná a ktorá nie? Úlohu môžeme znázorniť na pohároch plných vody. Do 4 pohárov napustíme čistú vodu. Do jedného pridáme soľ, do druhého cukor, tak aby sa úplne rozpustili. Do tretieho vytlačíme citrón. Vyberieme dobrovoľníka, ktorý sa snaží uhádnuť, ktorá voda je čistá, a z toho pohára sa môže napiť. Ak vybral vodu s príchuťou, pohár odložíme a nasleduje ďalší študent – až kým nenájdeme skutočne čistú vodu.	Výprava k tôni Výprava k tôni Cieľ: Pomocou zážitku spoznať vodné živočíchy, ich nároky a potravu. Sladká voda je nielen v studničkách ale aj v potokoch, riekach, rybníkoch, jazerách. Aby vo vode mohli žiť rastliny a živočíchy nesmieme ju znečisťovať. S deťmi môžeme preskúmať čo všetko žije v tôňach a potokoch tak, že si pripravíme „lovítka“ (napr. cedidlo, silonková ponožka na drôtenom oku, atď.). Vydáme sa k najbližšiemu potoku, vodnej ploche, kde budeme skúmať, čo všetko tu môže žiť. Lovíme živočíchy a snažíme sa ich určiť pomocou kľúča (Zjednodušený kľúč na určovanie vybraných sladkovodných bezstavovcov). Je potrebné myslieť na bezpečnosť detí, ujasniť si pravidlá správania sa v prírode. Priamo k vode prichádzame s menšími skupinkami detí, aby všetky dobre videli a nestrkali sa.
Deň vody	2.	Ako prebieha salinizácia? Ako prebieha salinizácia? Cieľ: Zistiť čo je to salinizácia a ako vzniká. Všetka voda prirodzene sa vyskytujúca na Zemi obsahuje určité množstvo solí, ktorými je obohacovaná z pôdnych minerálov v podloží, ktorým prestupuje. Pri zavlažovaní je voda aplikovaná na povrch pôdy a následne využívaná na výživu zavlažovaných plodín. Časť vody sa z pôdy vplyvom vysokých teplôt vyparuje. Vodná para sa uvoľňuje do ovzdušia a na povrchu pôdy zostávajú vyzrážané kryštály soli, ktoré vo vysokých koncentráciách pôsobia toxicky na rastliny. Deje sa to najmä v stredne suchých oblastiach (napr. južnej Európy), kde sa na intenzívne závlahy často používa voda nízkej kvality (napr. brakická voda). Na jednoduchom pokuse si ukážeme proces salinizácie: Odmernú nádobu naplníme do polovice vodou, položíme na suché miesto a necháme všetku vodu odpariť. Toto opakujeme niekoľkokrát s rovnakou nádobou (proces urýchlime zahrievaním nádoby na variči). Biela zrazenina na stenách a dne nádoby predstavuje vyzrážané soli – analogicky v prírode prebieha salinizácia. Na záver prebieha diskusia ako by sa dalo salinizácii zabrániť. Nie je voda ako voda Nie je voda ako voda Cieľ: Poukázať na nebezpečenstvo znečistenej vody, ktoré nie je na prvý pohľad viditeľné. So žiakmi diskutujeme o nebezpečenstve pitia vody, ak nevieme posúdiť jej skutočnú kvalitu. Vieme na prvý pohľad odlíšiť, ktorá voda je pitná a ktorá nie? Úlohu môžeme znázorniť na pohároch plných vody. Do 4 pohárov napustíme čistú vodu. Do jedného pridáme soľ, do druhého cukor, tak aby sa úplne rozpustili. Do tretieho vytlačíme citrón. Vyberieme dobrovoľníka, ktorý sa snaží uhádnuť, v ktorom pohári je čistá voda. Túto vodu aj ochutná. Ak vybral vodu s príchuťou, pohár odložíme a nasleduje ďalší študent – až kým nenájdeme skutočne čistú vodu. Žiakom môžeme položiť doplňujúcu otázku: Môže človek prežiť pri dlhodobom pití slanej vody? Prečo? (Nie, lebo spôsobuje dehydratáciu – soľ odvádza z tela vodu).	Vieme zadržať vodu v krajine? Vieme zadržať vodu v krajine? Cieľ: Rozprúdiť diskusiu ako najefektívnejšie zadržať vodu v krajine. Žiakov vezmeme do terénu k najbližšiemu vodnému toku, nádrži, prehrádzkam. Diskutujeme o prirodzených (ponechanie pôvodných ekosystémov v povodí riek) a antropogénnych (umelé vodné nádrže) možnostiach zadržiavania vody v krajine. Ktoré z týchto možností sú realizované v blízkosti vašej obce? Aké sú ich výhody a nevýhody?
Stredoeurópsky deň stromov	1.	Čuchový kokteil Čuchový kokteil Cieľ: Precítiť prírodu všetkými zmyslami aj čuchom. Deťom sa rozdajú nádoby, do ktorých majú nazbierať rôzne časti rastlín, kôry, machu, hlinu a pod. Potom sa deťom zaviažu oči a podľa čuchu hádajú, čo je v nádobke. Farebná príroda Farebná príroda Cieľ: Poznať najbežnejšie druhy rastlín, živočíchov, nerasty, príp. horniny. Žiakom sediacim v kruhu rozdáme známky – „životy“. Zvolíme ľubovoľnú farbu. Prvý hráč uvedie meno rastliny, živočícha alebo nerastu (horniny), pre ktoré je táto farba typická. Odpoveď musí byť rýchla, inak žiak stráca „život“. Následne učiteľ alebo odpovedajúci hráč určuje farbu pre spoluhráča. Hra s prírodninami Hra s prírodninami Cieľ: Pomenovať a zapamätať si prezentované prírodniny, uvedomiť si rôznorodosť prírody. Učiteľka zakryje 10 prírodnín šatkou. Potom ich nachvíľu odkryje, deti ich pozorujú. Po chvíľke sa prírodniny opäť zakryjú a deti hádajú alebo kreslia tie, ktoré si zapamätali. Výroba papiera Výroba papiera Cieľ: Pochopiť časovú aj materiálovú náročnosť výroby papiera. Deti si natrhajú staré noviny na čo najmenšie kúsky, namočia ich do misky s vodou. Musí vzniknúť hustá papierová hmota. Potom hmotu vylievajú na sito, cez ktoré odtečie prebytočná voda a ostane len papierová hmota. Necháme vyschnúť. Na druhý deň deti tvoria z papiera ľubovoľné výtvory.	Plody lesa Príloha Plody lesa Cieľ: Žiaci si uvedomia možnosť využitia produktov lesa a dôsledky tohto využívania na ekosystém. Žiaci pracujú najprv v dvojiciach. Diskutujú o dvanástich kartách „Plody lesa“, ktoré popisujú bežné spôsoby využitia lesa. Dvojice sa majú dohodnúť a umiestniť karty na škálu medzi extrémnymi stanoviskami: úplne prijateľné a úplne neprijateľné. Po dohode dvojice prilepia karty na papier na dohodnutú pozíciu. Každý žiak sa rozhodne sám, kam umiestni hranicu oddeľujúcu pre neho prijateľné a neprijateľné využitie. Potom sa všetko opakuje v šestici, spoločne sa poradia a nové kartičky umiestnia podľa dohody. Každý opäť vyznačí svoju „hranicu“. V záverečnej diskusii hovoríme o myšlienke trvalej udržateľnosti, , o praktických návrhoch na zachovanie lesov, o recyklácií, nekupovaniu exotických živočíchov a výrobkov z dreva, a.i. Prečo práve v našej ulici? Príloha Prečo práve v našej ulici? Cieľ: Žiaci pochopia syndrom NIMBY (not-in-my-backyard) nie u mňa na dvore. Učiteľ rozdá žiakom tabuľky s názvami rôznych typov zariadení a služieb. Žiaci si majú predstaviť, že miestny úrad navrhuje umiestniť tieto zariadenia v ulici, kde žijú. Je potrebné aby si žiaci uvedomili dopad, ktorý sa spája s určitými zariadeniami (zmena vzhľadu okolia, zmena hustoty dopravy, znečistenie životného prostredia, a. i.), k tomu by mala slúžiť krátka diskusia. Potom samostatne vyplnia prvý stĺpec tabuľky, kde zaznamenávajú svoju osobnú reakciu podľa škály, uvedenej na konci tabuľky. Následne v dvojiciach vyplnia aj ostatné stĺpce. Nasleduje diskusia zameraná najmä na zariadenia, ktoré dostali hodnotenie 4 a 5. Ukázala diskusia nezhodu v názoroch alebo naopak žiaci vnímali len určité zariadenia ako problematické? Odmietali žiaci služby a zariadenia len z dôvodov týkajúcich sa životného prostredia alebo mali aj iné dôvody (napr. morálne)? Akým spôsobom môžu občania protestovať a vyjadriť svoj nesúhlas s plánovanou stavbou? Akým spôsobom by mohol každý z nás odvrátiť zámer výstavby? Prírodovedná kocka Prírodovedná kocka Cieľ: Poznať najbežnejších zástupcov rastlín, živočíchov, nerasty, príp. horniny. Na hracej kocke si určíme: 1 – bylina, 2 – drevina, 3 – vták, 4 – cicavec, 5 – hmyz, 6 – ľubovoľná prírodnina. Každý žiak musí do piatich sekúnd určiť rodové meno podľa toho, aké mu padlo číslo. Kto to dokáže, dostane bod. Rodové mená sa nesmú opakovať.
Stredoeurópsky deň stromov	2.	Čo nám to tu rastie? Čo nám to tu rastie? Cieľ: Porozumieť životnému cyklu stromov. Pozorovanie drevín v lese, v okolí škôlky. Deti pozorujú zmeny vzhľadu drevín počas 4 ročných období. Vyberú si svoj strom (najlepšie listnatý, ovocný) na ktorom graficky vyjadrujú zmeny. Na konci roka sa urobí výstava. Kto nám to tu žije? Kto nám to tu žije? Cieľ: Poznať, rozlíšiť a určiť na základe priameho alebo sprostredkovaného pozorovania niektoré lesné živočíchy. Počas prechádzky v lese majú deti za úlohu nájsť (v opadanke, na kmeni, listoch...) drobného živočícha (pavúk, mravec, chvostoskok) zavrieť ho do malej sklenenej nádoby. Následne si všetci posadajú na príjemné miesto na lúke. Každý pozoruje svoj nález, prebieha diskusia kto akého živočícha našiel, kde ho našiel, čím sa živí, aký je jeho význam. Lesný orchester Lesný orchester Cieľ: Precítiť prírodu všetkými zmyslami aj sluchom. Úlohou hráčov je nájsť rozmanité prírodniny pre vytváranie rôznych zvukov (šušťanie listov, udieranie kameňov s konárov o seba a pod.). Nájdi si svoj strom Nájdi si svoj strom Cieľ: Precítiť prírodu všetkými zmyslami aj hmatom. Deti rozdelíme do dvojíc. Každá dvojica má jednu šatku. Jeden z dvojice zaviaže druhému oči a zavedie ho okľukou k nejakému stromu (do vzdialenosti cca 30m). Určený strom nevidiaci dôkladne ohmatá (hrúbka kmeňa, kôra, konáre). Potom sa s pomocou vidiaceho vráti na východzie pôvodne miesto, odviaže si šatku a hľadá svoj strom.	Pavučina vzťahov Pavučina vzťahov Cieľ: Vysvetlenie princípu vzájomných väzieb jednotlivých zložiek ekosystému v lese. Účastníci dastanú kartičky s nápisom alebo vyobrazením buka, jedle, papradie, lesná pôda, ďateľ, potôčik, srna, dutohlávka (lišajník), bielomach (mach), hríb dubový, lykožrút, atď. Všetci stoja v kruhu. Jeden drží začiatok špagátu nahlas povie čo je a hodí klbko niekomu, s kým súvisí, pričom nahlas pomenuje tento vzťah. Hra sa môže hrať s inštrukciou, že ku každému sa môže klbko dostať raz ale môže byť aj inštrukcia viacerých väzieb. Cieľom je zhmotniť vzťahy v lesnom ekosystéme. Ďalej pracujeme s pavučinou. Stromová naháňačka Stromová naháňačka Cieľ: Posilnenie vzťahu k prírode, spoznanie jednotlivých druhov stromov, odreagovanie sa v prírode. Ide o naháňačku vo vyznačenom priestore lesa. Zvoľte medzi hráčmi jedného, ktorý bude naháňať. Kto sa chce pred ním uchrániť, musí vyskočiť na kmeň stromu, objať ho rukami a nohami tak, aby sa nedotýkal zeme. Ak sa hráč dotkne zeme, musí utekať k inému stromu. Prípadne sa môže hráč „skryť do domčeka“ len tak, že sa dotkne stromu a zakričí jeho druhové a rodové meno. Koho naháňač chytí, stane sa naháňačom a hra pokračuje. Čo sa zmení? Čo sa zmení? Cieľ: Uvedomenie si, aký výrazný vplyv na prírodu majú odpady. Dlhodobý pokus pri ktorom zisťujeme, ktoré materiály sa v prírode rozložia úplne, čiastočne, a ktoré sa nerozložia. Označíme si miesto na dvore tabuľkou POKUS. Vedľa seba položíme rôzne veci (jablko, kúsok dreva, umelohmotnú fľašu, plechovku, a.i.). Pravidelne chodíme veci kontrolovať, pozorujeme čo sa zmenilo a za aký časový interval. Potom prebieha diskusia na tému zneškodňovania odpadov, vplyv každého jedného z nás na prírodu.
Medzinárodný deň nenakupovania	1.	Je dostatok potravy pre všetkých ľudí na svete? Je dostatok potravy pre všetkých ľudí na svete? (Erika Fryková) Cieľ: Poznať príčiny a dôsledky hladu vo svete. Byť si vedomý toho, že jedlo nie je dostupné pre všetkých ľudí na svete v potrebnej miere. Pomôcky: bochník chleba, zelenina, krabica mlieka, desať bábik Položte jedlo na stôl. Postavte k nemu desať bábik ako rad na jedlo. Informujte žiakov, že svet hladuje a že z každých desiatich ľudí dvaja zomrú od hladu, dajte dve bábiky do ležatej polohy. Rozprávajte žiakom o ťažkostiach spojených s produkciou, transportom a distribúciou potravy všetkým ľuďom na Zemi. Diskutujte o probléme hladu a podvýživy. Vysvetlite, že polovica ľudstva nemá dostatok potravy alebo nedostáva dostatočne hodnotnú stravu, posaďte päť bábik. Otázky na zamyslenie: 1. Ako môžeme pomôcť hladujúcim? 2. Týka sa nás nejako hladovanie ostatných národov? 3. Majú bohatšie štáty pomáhať živiť ľudí v chudobných krajinách. Kúpiť či nekúpiť Kúpiť či nekúpiť (Erika Fryková) Cieľ: Rozšíriť vlastný zoznam nepotrebných vecí. Pomôcky: časopisy a noviny s obrázkami domácnosti, potrieb do domácnosti, materiálov, reklamy na rôzne výrobky, potraviny. Učiteľ rozdelí žiakov do skupín, ktorí v skupinách roztriedia obrázky podľa toho, či sú a) potrebné, nevyhnutné do domácnosti, b) určitým spô- sobom uspokojujú túžbu po komforte, c) sú nepotrebné. Jednotlivé skupiny sa potom vyjadria k otázkam: 1. V ktorej kategórii je ich zoznam najdlhší? 2. Prečo ľudia nakupujú veci, ktoré nepotrebujú? 3. Ktoré výrobky ste dali na zoznam nepotrebných vecí a prečo? 4. Ktoré výrobky by ste zaradili do kategórie poškodzujúcich ŽP? 5. Čím sa tieto výrobky dajú nahradiť, aby ŽP nebolo poškodzované?. Obchodný dom Obchodný dom (Erika Matúchová) Cieľ: Deti si uvedomia, že nie všetko čo chcú naozaj potrebujú. Pomôcky: predmety reprezentujúce jednotlivé oddelenia v obchodnom dome (príloha) obrázky oddelení obchodného domu, letáky, výkres, lepidlo, nožnice Provokačná myšlienka: Nakupovať je ľahké, ale čo potom s odpadom? 1. Rozprávajte sa s deťmi o ich návštevách v obchodnom dome a o tom čo tam videli. 2. Ukážte im nejaký predmet, ktorý sa predáva v niektorom z oddelení obchodného domu. Ich úlohou je vymenovať ďalšie predmety, ktoré sa predávajú v tomto oddelení. Napríklad: zdvihnite košeľu a povedzte: „Táto košeľa pochádza z oddelenia kusového textilu. Čo ešte predávajú v tomto oddelení?“ 3. Podobne postupujte pri každom z uvedených oddelení. Začnite vždy tým, že deťom ukážete nejaký charakteristický predmet z tohto oddelenia. 4. Rozdajte deťom letáky (časopisy) obsahujúce predmety z jednotlivých oddelení. Deti si z nich vystrihnú obrázky toho, čo by si radi kúpili. 5. Vystrihnutý obrázok nalepia na veľký baliaci papier, kde majú obrázky príslušných oddelení. 6. Potom sa rozprávajte o dopadoch ich nákupu na životné prostredie. Motivujte ich otázkami: Kde boli tieto výrobky vyrobené? Ako sa dostali do obchodného domu? Sú zdravé? Aký odpad z nich vznikne? 7. Na záver ich vyzvite, ako by prehodnotili svoj nákup.	Nakupovanie Nakupovanie (Adriana Strelcová) Cieľ: Prostredníctvom Hry na vtáčiky deti pochopia, ako ťažko musia vtáčiky zháňať potravu od rána do večera. „Nakúpia“ si vždy len toľko, koľko potrebujú! Prostredníctvom otázok sa deti zamyslia nad plytvaním a nepotrebnými vecami. Provokačná myšlienka: Nakupovanie je náročná činnosť. Vyžaduje rozum, trpezlivosť i zdržanlivosť. 1. Zahrajte sa v prírode s deťmi hru „Na vtáčiky“: Pomôcky:1 plastový pohár pre dvojicu, 50 ks špajdlí dlhých 5 cm zafarbených rôznymi farbami (potrava), 1 farebný krúžok pre dvojicu (hniezdo). Deti rozdelíme na dvojice – párik vtáčikov. Samičky sedia v hniezde na vajíčkach. Samčekovia zháňajú potravu – rozsypanú v priestore rovnako ďaleko od všetkých hniezd. Keď samček nájde potravu (môže zobrať iba 1 kus) odletí s ňou ku svojej samičke a vhodí ju do pohárika. Vyhráva dvojica, ktorá má najviac potravy. Potom si deti vymenia úlohy. 2. Ľahnite si s deťmi na deku a pozorujte let vtákov, počúvajte ich spev. 3. Rozhovorom s deťmi nadviažte na cieľ hry a vhodnými otázkami veďte deti k zamysleniu a hodnoteniu ich „spotrebiteľského“ správania: - Odkiaľ si „zháňa“ potravu človek? - Chodíte aj vy nakupovať? - S kým najčastejšie? - Kde najradšej nakupujete? Prečo? - Čo najradšej nakupujete? Prečo? - Kupujete len to, čo potrebujete? - Kúpili ste si niečo, čo ste vôbec nepotrebovali, lebo vás ovplyvnila reklama? - Túžite teraz po niečom, ale rodičia vám to nechcú kúpiť? Prečo? - Dokázali by ste sa niečoho vzdať, darovať? 4. Rozdajte deťom výtvarný materiál a deti budú kresliť na tému: „To nepotrebujem, darujem!“ 5. Z výtvarných prác urobte výstavku v ZŠ pre verejnosť.
Medzinárodný deň nenakupovania	2.	Férové banány Príloha Férové banány Cieľ: Pomôcť žiakom pochopiť, „kto“ dostane „čo“ v medzinárodnom obchode, poukázať na medzičlánky, ktoré existujú v živote produktu, od vypestovania banánu až po jeho kúpu. Žiaci sa rozdelia na 5 skupín. Každá skupina si vylosuje rolu (pestovateľ, banánová spoločnosť, lodná doprava + prevoz + balenie, veľkoobchod, maloobchod), pričom sa má rozhodnúť, aký diel z ceny banánu by mala dostať. Treba zohľadniť množstvo práce, náklady atď. Aby sa banán predal a cena bola pre spotrebiteľa prijateľná, bola dohodnutá na 20 centov (alebo 6 korún). Keď sa skupiny dohodnú a odprezentujú svoje záverečné vyjadrenia, odhaľte skutočnosť (pestovateľ – 0,60 SK, banánová spoločnosť 1,80 Sk, lodná doprava + prevoz + balenie 1,20 Sk, veľkoobchod 0,60 Sk, maloobchod 1,80 Sk) a poukážte na to, že toto nie je férový obchod. Nakoniec prebehne diskusia s témou fair – trade. Svet v nákupnom stredisku Príloha Svet v nákupnom Cieľ: Jednoduchá aktivita, ktorá ilustruje závislosť mesta/obce na celosvetovom obchode. Žiaci sa rozdelia do skupín po štyroch. V miestnom obchode zistia informácie o jednotlivých produktoch, zapíšu si ich do tabuľky (v prílohe). V triede spíšu všetky informácie do jednej spoločnej tabuľky. Krajiny, ktoré sa objavili v prieskume označíme na mape sveta špendlíkom. Farbenými bavlnkami spájame miesta výroby, spracovania, zabalenia produktov s miestom predaja (Slovensko) Príklad: Produkt: Pomaranče, vypestované v Taliansku, Hl. surovina: -, Pôvod použitých surovín: - . Produkt : Káva, balená v ČR, Hl. surovina: kakaové bôby, Pôvod použitých surovín: Keňa.	Svet v nákupnom stredisku Príloha Svet v nákupnom stredisku Cieľ: Jednoduchá aktivita, ktorá ilustruje závislosť mesta/obce na celosvetovom obchode. Žiaci sa rozdelia do skupín po štyroch. V miestnom obchode zistia informácie o jednotlivých produktoch, zapíšu si do tabuľky (v prílohe). V triede spíšu všetky informácie do jednej spoločnej tabuľky. Krajiny, ktoré sa objavili v prieskume označíme na mape sveta špendlíkom. Farbenými bavlnkami spájame miesta výroby, spracovania, zabalenia produktov s miestom predaja. Príklad: Produkt: Pomaranče, vypestované v Taliansku, Hl. surovina: -, Pôvod použitých surovín: - . Produkt : Káva, balená v ČR, Hl. surovina: kakaové bôby, Pôvod použitých surovín: Keňa.