Biodiverzita v ovocných sadoch

Neustále počúvame ako človek ničí prírodu. Napriek tomu, že je súčasťou prírody, nie nejaký nadradený prvok mimo všetkého. Kde je teda hranica medzi harmóniou a ničením prírody? Naozaj musí človek bývať v jaskyni ako argumentujú mnohí, ktorí chcú ospravedlniť svoj neudržateľný spôsob života? Jednou z odpovedí je tradičné obhospodarovanie krajiny.

Extenzívny sad – Harmónia medzi človekom a prírodou

V Británii porovnávali tradičné extenzívne sady s modernými intenzívnymi sadmi. Zistili, že prvé menované, extenzívne sady, sú významnými centrami biodiverzity. Vyskytuje sa v nich viac ako 1800 druhov rastlín a živočíchov. Zatiaľ čo v intenzívnych sadoch nežije ani desatina spomínaných druhov.

Tradičný sad tvorí mozaika rôznych biotopov – zahŕňa prvky lesa, stepi a lúčnych kvetnatých porastov. Nájdu sa tu pestré mikrobiotopy, ktoré vyhovujú veľkému množstvu druhov. Stromy sú ďalej od seba, preto je tu dostatok svetla. V mohutných korunách stromov má vtáctvo viac príležitostí k hniezdeniu, úkrytu aj k zabezpečeniu potravy.

Extenzívny sad je stabilnejší a menej náchylný k dramatickým zmenám v populáciách druhov. Rovnováhu nie je potrebné udržovať umelo. Nehrozí tu žiadny prudký nárast populácie konkrétneho druhu, teda premnoženie „škodcov“. Tí totiž majú, tak ako ostatné druhy, svojich predátorov a parazitov. Netreba zabúdať na nedoceniteľnú krajinársku, estetickú, kultúrnu a historickú hodnotu. O dávno vyšľachtené ovocné odrody by sme nemali okrádať budúce generácie.

Intenzívne sady sa vyznačujú nízkokmennými, husto vysadzovanými a krátkovekými odrodami, používaním pesticídov a umelých hnojív. Často aj mechanickými zábranami proti kontaktu živočíchov s ovocnými stromami. Produkcia ovocia je vysoká, no biodiverzita, udržateľnosť a stabilita nízka. V mnohých takýchto sadoch je dokonca potrebné riešiť absenciu opeľovačov umelo v laboratórnych podmienkach odchovanými čmeliakmi.

autor fotografií: Ľudovít Vašš