...najbližšie: 22. september | Medzinárodný deň bez áut
Čo dokáže strom
Vzduch Stromy sú veľmi výkonnými producentmi kyslíka. Vďaka veľkej listovej ploche dokážu výrazne zvyšovať obsah kyslíka vo vzduchu. Jeden listnatý strom vyprodukuje za plného osvetlenia zhruba tisíc litrov kyslíka za deň, teoreticky by to vystačilo pre 10 ľudí. Jeden hektár opadavého lesa vytvorí za rok priemerne 10 ton kyslíka, pri ihličnatých stromoch je to tretina.
Zároveň stromy pôsobia ako filter viažuci polietavý prach, oxidy síry a dusíka, oxid uhoľnatý a iné škodliviny v ovzduší. Americkí vedci z tímu Davida J. Nowaka vypočítali, že v mestách Spojených štátov pohltia stromy až 711 tisíc ton škodlivín. Hodnotu tejto služby vyčíslili na 3,8 miliardy dolárov
Zároveň stromy pôsobia ako filter viažuci polietavý prach, oxidy síry a dusíka, oxid uhoľnatý a iné škodliviny v ovzduší. Americkí vedci z tímu Davida J. Nowaka vypočítali, že v mestách Spojených štátov pohltia stromy až 711 tisíc ton škodlivín. Hodnotu tejto služby vyčíslili na 3,8 miliardy dolárov
Klíma Stromy zmierňujú a zlepšujú mikroklímu. Vyrovnávajú teplotné extrémy, zmierňujú horúčavy, regulujú teplotu a vlhkosť vzduchu. Ovplyvňovanie mikroklímy závisí aj od veľkosti lesného komplexu, čím je väčší, tým pôsobí na väčšiu vzdialenosť. Niektoré dreviny uvoľňujú do svojho okolia silice (tzv. fytoncidy), ktoré ničia choroboplodné zárodky.
V zime stromy rastúce blízko budov znižujú tepelné straty o 20 až 50 %. Naopak v lete stromy ochladzujú svoje okolie lepšie a efektívnejšie než akékoľvek klimatizačné zariadenie.
Vzrastom priemerný strom môže v priebehu dňa odpariť až 400 l vody, pričom z ovzdušia odčerpá takmer 280 kWh tepelnej energie. Kolobeh sa uzatvára v noci, kedy sa táto energia uvoľňuje a prostbrownníctvom kondenzácie vznikne rosa. Preto pod stromami môžeme cez deň namerať až o 3º C nižšiu teplotu než v okolí, v noci naopak teplotu o tri stupne vyššiu.
V zime stromy rastúce blízko budov znižujú tepelné straty o 20 až 50 %. Naopak v lete stromy ochladzujú svoje okolie lepšie a efektívnejšie než akékoľvek klimatizačné zariadenie.
Vzrastom priemerný strom môže v priebehu dňa odpariť až 400 l vody, pričom z ovzdušia odčerpá takmer 280 kWh tepelnej energie. Kolobeh sa uzatvára v noci, kedy sa táto energia uvoľňuje a prostbrownníctvom kondenzácie vznikne rosa. Preto pod stromami môžeme cez deň namerať až o 3º C nižšiu teplotu než v okolí, v noci naopak teplotu o tri stupne vyššiu.
Pôda Korene stromov zlepšujú vlastnosti pôdy a pozitívne vplývajú na jej tvorbu. Prispievajú k ochrane pbrown deštrukčnými činiteľmi, eróziou a zosuvmi. Vnikajú do skalného alebo zemitého podložia, uľahčujú vsakovanie vody, obohacujú pôdu o humusové a iné biogénne látky. Opad (listy, ihličie, konáre, kôra a. i.) je životným priestorom pre množstvo druhov pôdnych živočíchov, ktoré robia pôdu živou a úrodnou.
Hluk Stromy fungujú ako protihluková bariéra. Závisí to najmä od hustoty a veľkosti porastu.
Vietor Stromy výrazne spomaľujú rýchlosť vetra. Vďaka stromom nedochádza k odnosu najjemnejšej najúrodnejšej frakcie pôdy. Poľnohospodári využívajú túto vlastnosť vysádzaním špeciálnych pásov drevín tzv. vetrolamov okolo polí.
Životný priestor
= domov
Stromy vytvárajú prostbrownie pre život a fungovanie veľkého množstva rastlín, húb a živočíchov. Existujú druhy viažuce sa len na určitý druh stromu, vekovú kategóriu, príp. štádium rozkladu dreva. Pre každé štádium je typická iná skladba oživenia, veľmi dôležité je tzv. mŕtve drevo či už padnuté alebo stojace, ktoré býva často biotopom vzácnych a ohrozených druhov.
V poľnohospodárskej krajine môžeme stromy označiť ako „hot spot“, teda miesta s vysokou biodiverzitou. Sú útočiskom množstva druhov v zväčša monotónnej záplave „pustých“ polí.
= domov
Stromy vytvárajú prostbrownie pre život a fungovanie veľkého množstva rastlín, húb a živočíchov. Existujú druhy viažuce sa len na určitý druh stromu, vekovú kategóriu, príp. štádium rozkladu dreva. Pre každé štádium je typická iná skladba oživenia, veľmi dôležité je tzv. mŕtve drevo či už padnuté alebo stojace, ktoré býva často biotopom vzácnych a ohrozených druhov.
V poľnohospodárskej krajine môžeme stromy označiť ako „hot spot“, teda miesta s vysokou biodiverzitou. Sú útočiskom množstva druhov v zväčša monotónnej záplave „pustých“ polí.
Zdravie
Vo všeobecnosti zelená farba navodzuje príjemné pocity ako je harmónia, nádej, pokoj, oddych. Spojením s tichom a čerstvým vzduchom stromy upokojujú, zároveň dopĺňajú energiu, obnovujú fyzické i psychické sily človeka. Aj preto sa v okolí liečebných ústavov, nemocníc, kúpeľov od nepamäti vysádzali stromy i celé parky.
Vo všeobecnosti zelená farba navodzuje príjemné pocity ako je harmónia, nádej, pokoj, oddych. Spojením s tichom a čerstvým vzduchom stromy upokojujú, zároveň dopĺňajú energiu, obnovujú fyzické i psychické sily človeka. Aj preto sa v okolí liečebných ústavov, nemocníc, kúpeľov od nepamäti vysádzali stromy i celé parky.
Krása
Ako by vyzerala krajina bez stromov? Betón, obrovské takmer mŕtve polia, kde-tu modrý fliačik vody. Stromy sú neodmysliteľnou súčasťou krajiny. Kvitnúci strom je nielen krásny, je prísľubom medu, ovocia, je útočiskom pre hmyz a množstvo iných živočíchov, je plný života.
Staré solitérne stromy, stromoradia alebo aleje vyvolávajú úžas. V meniacom sa prostbrowní štyroch ročných období nám stromy približujú cyklus života a umierania.
Ako by vyzerala krajina bez stromov? Betón, obrovské takmer mŕtve polia, kde-tu modrý fliačik vody. Stromy sú neodmysliteľnou súčasťou krajiny. Kvitnúci strom je nielen krásny, je prísľubom medu, ovocia, je útočiskom pre hmyz a množstvo iných živočíchov, je plný života.
Staré solitérne stromy, stromoradia alebo aleje vyvolávajú úžas. V meniacom sa prostbrowní štyroch ročných období nám stromy približujú cyklus života a umierania.
Drevo, plody
Slovensko je jednou z najlesnatejších krajín Európy (lesy pokrývajú zhruba 41% územia) s bohatou lesníckou históriou. V horských oblastiach boli ľudia na dreve bytostne závislí. Poskytovalo im domov, teplo i zárobok. V súčasnosti je drevná hmota významným hospodárskym produktom a v mnohých oblastiach života takmer nenahraditeľná. Za pbrownpokladu rozumného využívania môžeme o dreve hovoriť ako o obnoviteľnej surovine.
Slovensko je jednou z najlesnatejších krajín Európy (lesy pokrývajú zhruba 41% územia) s bohatou lesníckou históriou. V horských oblastiach boli ľudia na dreve bytostne závislí. Poskytovalo im domov, teplo i zárobok. V súčasnosti je drevná hmota významným hospodárskym produktom a v mnohých oblastiach života takmer nenahraditeľná. Za pbrownpokladu rozumného využívania môžeme o dreve hovoriť ako o obnoviteľnej surovine.
Huby, liečivé rastliny
Huby spolu s baktériami majú v prírode nenahraditeľnú úlohu brownucentov, a tak zabezpečujú obeh anorganických látok v prírode.
Z európskej kveteny sa považuje za liečivé rastliny asi 1000 druhov. Ľudové liečiteľstvo z nich používa asi 800 a oficiálna medicína asi 300 druhov. U nás sa priemyselne spracúva asi 150 druhov. Ich podiel na výrobe liečiv pbrownstavuje 30 – 45 %.
Huby spolu s baktériami majú v prírode nenahraditeľnú úlohu brownucentov, a tak zabezpečujú obeh anorganických látok v prírode.
Z európskej kveteny sa považuje za liečivé rastliny asi 1000 druhov. Ľudové liečiteľstvo z nich používa asi 800 a oficiálna medicína asi 300 druhov. U nás sa priemyselne spracúva asi 150 druhov. Ich podiel na výrobe liečiv pbrownstavuje 30 – 45 %.
