Zoznam lokalít na Slovensku

1. Parížske močiare

Okres Nové Zámky, rozloha: 184 ha, vyhlásená v roku 1990.

Je tvorená rozsiahlymi močiarmi so zárastmi trste obyčajnej v plytkej depresii potoka Paríž v juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny a Hronskej pahorkatiny. Zastúpené sú tu tiež tečúce vody, krovité močiare, mokré lúky a umelá nádrž. Územie je chránené ako národná prírodná rezervácia.

Významná fauna: fúzatka trsťová, trsteniarik tenkozobý, bučiak trsťový, slávik modrák, vydra riečna, hraboš severský a iné.

Významná flóra: starček barinný, berla vzpriamená, okrasa okolíkatá, bublinatka obyčajná a iné.

Územie je využívané na kosenie trsti v zimnom období. Lokalita je ohrozená zmeneným vodným režimom povodia potoka Paríž po vybudovaní vodohospodárskych diel a odvodňovacej sústavy kanálov, zvýšenou eutrofizáciou, zazemňovaním a sukcesiou. Ramsarská lokalita sa prekrýva navrhovaným Chráneným vtáčím územím Parížske močiare (100 %)

< späť

2. Šúr

Okresy Pezinok, Senec, rozloha: 1136,6 ha, vyhlásená v roku 1990.

Je zvyškom mokradí, ktoré sa v minulosti nachádzali pozdĺž východných svahov Malých Karpát. Predstavuje najväčší a najzachovalejší komplex jelšového slatinného lesa na Slovensku a v strednej Európe, obklopený zamokrenými lúkami, pasienkami, tokmi, kanálmi, vodnými plochami a zvyškom nížinného teplomilného dubovo-brestového lesa (panónsky háj) s fragmentami krovitých a slaniskových spoločenstiev. Lokalita je národnou prírodnou rezerváciou.

Významná fauna: užovka fŕkaná, užovka hladká, užovka stromová, orol kráľovský, sokol rároh, chriašť bodkovaný a iné.

Významná flóra: pichliač úzkolistý, hrachor panónsky, králik neskorý a iné.

Odvodnenie okolitých pozemkov spôsobilo čiastočnú degradáciu lokality. V jej okrajových častiach negatívne pôsobí neusmernená rekreácia (jazda na koni, rekreačné chaty, rybolov), intenzívne poľnohospodárstvo a rozvoj infraštruktúry. Územie je využívané na výskum. Ramsarská lokalita sa nachádza na kontakte s navrhovaným Chráneným vtáčím územím Malé Karpaty.

< späť

3. Senné - rybníky

Okresy Michalovce, Sobrance, rozloha 424,6 ha, vyhlásená v roku 1990.

Leží v Senianskej depresii, ktorá bola v minulosti rozsiahlou sezónne zaplavovanou mokraďou Východoslovenskej roviny na významnej migračnej trase vodných vtákov. Územie lokality predstavuje umelá vodná plocha s priľahlými periodicky zaplavovanými lúkami a krovitými močiarmi, súčasťou je aj 13 rybníkov patriacich k väčšej rybničnej sústave Iňačovce. Je tiež dôležitým hniezdiskom vzácnych vodných vtákov.

< späť

4. Dunajské luhy spolu Číčovským mŕtvym ramenom v rámci chránenej krajinnej oblasti

Okresy Bratislava II, Bratislava V, Dunajská Streda, Komárno, Senec, rozloha: 14 488 ha, vyhlásená v roku 1993.

Zaberá hlavný tok Dunaja a jeho ľavobrežnú sústavu riečnych ramien, mŕtvych ramien, lužných lesov, močiarov, lúk a pieskomilných spoločenstiev na slovensko-maďarskom úseku medzi Bratislavou a Zlatnou na Ostrove. Lokalita patrí k najväčším vnútrozemským deltám v strednej Európe. Prevažná časť územia leží v Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy s Národnou prírodnou rezerváciou Číčovské mŕtve rameno.

Významná fauna: jeseter ruský, kapor sazan, blatniak tmavý, hrebenačka pásavá, hrebenačka vysoká, orliak morský, bučiak trsťový, rybár riečny, vydra riečna, bobor vodný, hraboš severský a iné.

Významná flóra: metlička pretrhovaná, zeler plazivý, kozinec drsný, lipkavec parížsky hladkoplodý, palina slanomilná rozložitá, lekno biele a iné.

Územie má aj veľký ekonomický a rekreačný potenciál. Je najhodnotnejšou vodohospodárskou oblasťou Slovenska a jednou z najvýznamnejších zásobární podzemných vôd v strednej Európe. Ekonomicky významné je hydroenergetické, dopravné a lesohospodárske využívanie Dunaja. Vodné dielo Gabčíkovo dlhodobo ovplyvňuje hydrologický režim Dunaja a ekologický charakter územia. K negatívnym aktivitám v území patrí holorubná ťažba a rozširovanie plantáží euroamerických topoľov a iných nepôvodných drevín. Vodné plochy sú využívané na športové rybárstvo, v menšej miere na rekreáciu. Okrajom lokality prechádza medzinárodná cykloturistická trasa. Ramsarská lokalita sa prekrýva s navrhovaným Chráneným vtáčím územím
Dunajské luhy (93,5 %).

< späť

5. Niva Moravy

Okresy Bratislava IV, Malacky, Senica, Skalica, rozloha: 5 380 ha, vyhlásená v roku 1993

Zahŕňa slovenský úsek rieky Moravy od obce Brodské po sútok s Dunajom pri Devíne, vrátane záplavového územia pri hraniciach s Rakúskom a Českou republikou. Lokalita reprezentuje dobre zachovalý komplex tokov, riečnych ramien, kanálov, periodických mlák, druhovo bohatých aluviálnych lúk, ostricových porastov, lužných lesov, pasienkov a pieskových dún. Prevažná časť lokality leží v Chránenej krajinnej oblasti Záhorie a zahŕňa aj niektoré maloplošné chránené územia, napr. Chránený areál Devínske alúvium Moravy a národné prírodné rezervácie Dolný les a Horný les.

Významná fauna: mihuľa ukrajinská , hrebenačka pásavá, hrebenačka vysoká, kolok veľký, kapor sazan, mlok veľký, kačica chrapačka, hus divá, bučiak trsťový, bocian čierny, kaňa popolavá, haja tmavá, hvizdák veľký, bobor vodný, hraboš severský a iné.

Významná flóra: bleduľa letná, scila viedenská, hrachor panónsky, horec pľúcny, plamienok celistvolistý, leknovec štítnatý a iné.

Niva Moravy je jedným z posledných území v Európe, kde práve tradičný spôsob obhospodarovania krajiny umožnil zachovanie vysokej biodiverzity. Územie je ohrozené najmä plánovanou výstavbou ciest a mostov cez rieku Moravu a pripravovaným projektom výstavby kanála Dunaj–Odra–Labe. Ramsarská lokalita sa prekrýva s navrhovaným Chráneným vtáčím územím Morava (83,1 %).

< späť

6. Latorica

Okresy Trebišov, Michalovce, rozloha: 4 404,7 ha, vyhlásená v roku 1993.

Leží v medzihrádzovom priestore rieky Latorica od hraníc s Ukrajinou po sútok s Laborcom v južnej časti Východoslovenskej roviny. Je tvorená spleťou ramien, periodicky zaplavovaných biotopov s priľahlými lužnými lesmi, krovinami, močiarmi, aluviálnymi lúkami a pasienkami. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Latorica a zahŕňa aj maloplošné chránené územia - Prírodnú rezerváciu Zatínsky luh, národné prírodné rezervácie Latorický luh a Latorický luh II.

Významná fauna: korýtko riečne, kolok veľký, kolok vretenovitý, blatniak tmavý, jeseter malý, bocian biely, bučiak trsťový, chriašť malý, chrapkáč poľný a iné.

Významná flóra: cesnak hranatý, chren veľkoplodý, lindernia puzdierkatá, marsilea štvorlistá, hadivka obyčajná, vstavač úhľadný a iné.

Ramsarská lokalita sa prekrýva s navrhovaným Chráneným vtáčím územím Medzibodrožie (99,6 %)

< späť

7. Alúvium Rudavy

Okresy Malacky, Senica, rozloha: 560 ha, vyhlásená v roku 1998.

Zahŕňa neregulované časti tokov Rudava a Rudávka, ktoré pretekajú cez viate piesky Záhorskej nížiny na západnom Slovensku. Územie je reprezentatívna ukážka meandrujúcich malých nížinných tokov a priľahlých mokradí - lužných lesov, mokrých lúk, močiarov a rašelinísk, ktoré sa striedajú so suchomilnými spoločenstvami viatych pieskov. Vplyvom substrátu je tu narušená pôdno-vegetačná stupňovitosť, preto napriek nížinnej klíme tu nachádzame analógiu s horským prostredím s nadmorskou výškou 1000 - 1500 m.

Významná fauna: mihuľa ukrajinská, ploska pásavá, kapor sazan, hus divá, slávik modrák, bobor vodný a iné.

Významná flóra: páperec alpínsky, rašelinníky, hľuzovec Loeselov, močiarka riečna, rosička okrúhlolistá a iné.

Územie sa sčasti nachádza vo vojenskom výcvikovom priestore. Medzi dôležité formy využívania územia patrí lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, rybárstvo a krátkodobá rekreácia.

< späť

8. Mokrade Turca

Okresy Martin, Turčianske Teplice, rozloha: 466,89 ha, vyhlásená v roku 1998.

Je mozaikou rôznych typov mokraďových ekosystémov Turčianskej kotliny. Charakterizuje ju meandrujúce, skoro prírodné koryto rieky Turiec s takmer nezmeneným vodným režimom a zachovalou vegetáciou. Zastúpené sú tu rozptýlené mŕtve ramená, močiare, prameniská, slatiny, ostricové močiare, sezónne zaplavované lúky a pasienky, lužné lesy a kroviny. Ramsarská lokalita zahŕňa aj maloplošné chránené územia – národné prírodné rezervácie Turiec a Kláštorské lúky a chránené areály Jazernické jazierko a Žarnovica.

Významná fauna: hlavátka podunajská, mieň sladkovodný, močiarnica mekotavá, chriašť bodkovaný, chrapkáč poľný, myšovka horská, vydra riečna, bohatá fauna zoobentosu (viac ako 1 000 druhov) a iné.

Významná flóra: kruštík neskorý, ostrevka karpatská, ostrica Buekova, vstavačovec strmolistý, rosička okrúhlolistá a iné.

Územie je využívané na pastvu hovädzieho dobytka, oviec a regulovaný športový rybolov.

< späť

9. Poiplie

Okresy Levice, Veľký Krtíš, rozloha: 410,87 ha, vyhlásená v roku 1998

Je zvyškom rozsiahleho mokraďového ekosystému povodia Ipľa na juhu stredného Slovenska, ktorý nadväzuje na rozľahlejšie mokrade v Maďarsku. Predstavuje komplex mokradí s vysokou diverzitou rastlín a živočíchov, spoločenstiev otvorených vodných plôch, vysoko-bylinných močiarov, vlhkých lúk a lužných lesov. Zahŕňa maloplošné chránené územia – prírodné rezervácie Ipeľské hony a Ryžovisko.

Významná fauna: vážky, bučiak nočný, kalužiak červenonohý, vydra riečna a iné.

Významná flóra: rebríček jemnolistý, bleduľa letná, bublinatka rakúska, okrasa okolíkatá a iné.

Územie je využívané najmä na produkciu sena a pastvu hovädzieho dobytka. Ohrozené je pripravovanými plánmi regulácie posledných meandrujúcich úsekov Ipľa. Ramsarská lokalita sa prekrýva s navrhovaným Chráneným vtáčím územím
Poiplie (88,98 %).

> späť

10. Mokrade Oravskej kotliny

Okresy Námestovo, Tvrdošín, rozloha: 9 264 ha, vyhlásená v roku 1998.

Zaberá pôvodne rozsiahle rašeliniská a močiare v slovensko-poľskom pohraničí Oravsko-Nowotargskej kotliny, lesné aj nelesné rašeliniská vrchoviskového, slatinného a prechodného typu, vodné toky a krovité močiare. Jej súčasťou je aj umelo vytvorená mokraď – Oravská priehrada. Najcennejšie časti Ramsarskej lokality sú osobitne chránené, prevažná časť (90 %) leží v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.

Významná fauna: žltáčik čučoriedkový, bocian čierny, orol, tetrov hôľniak, chrapkáč poľný a iné.

Významná flóra: diablik močiarny, ostrica barinná, rojovník močiarny, kľukva močiarna, rosička anglická a iné.

Územie je využívané na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, turistiku a rekreáciu. Niektoré lokality boli v minulosti odvodnené, rašelina vyťažená. Lokalitu negatívne ovplyvňuje neusmernená rekreácia, nelegálny zber živočíchov, najmä entomofauny, ako aj rastlín a ich plodov na rašeliniskách. Ramsarská lokalita sa prekrýva s navrhovaným Chráneným vtáčím územím
Horná Orava (83,83 %).

< späť

11. Rieka Orava a jej prítoky

Okresy Dolný Kubín, Tvrdošín, rozloha: 865 ha, vyhlásená v roku 1998.

Je príkladom podhorského riečneho ekosystému na severnom Slovensku. Rieka Orava (od Tvrdošína po ústie do Váhu) a jej prítoky (Oravice, Studený potok, Chlebnický potok, Pribišský potok, Pucovský potok, Zázrivka) s pobrežnou vegetáciou prípotočných jelšín a vysokobylinných nív predstavuje jeden z najzachovalejších a najvýznamnejších ekosystémov svojho druhu v strednej Európe. Tok rieky Orava v úseku Tvrdošín–Kraľovany je vyhlásený za chránený areál.

Významná fauna: hlavátka podunajská, podustva severná, lipeň tymianový, vydra riečna a iné.

Významná flóra: vstavačovec Fuchsov, kruštík močiarny, bradáčik vajcovitolistý, žltohlav najvyšší a iné.

Územie je v menšej miere využívané na rekreáciu, spojenú s regulovaným športovým rybolovom, občasným člnkovaním alebo splavovaním toku. Ramsarská lokalita sa prekrýva s navrhovaným Chráneným vtáčím územím Horná Orava (2 %)
a Malá Fatra (15,4 %).

< späť

12. Domica

Okres Rožňava, rozloha: 621,76 ha, vyhlásená v roku 2001.

Predstavuje ukážku podzemných mokradí, akými sú napr. stále podzemné toky a jazerá. Je súčasťou 25 km dlhého jaskynného systému Domica – Baradla v slovensko-maďarskom pohraničí. Jaskynný systém Domice má na území Slovenskej republiky dĺžku 5,6 km. Jaskyňa je vytvorená eróznou činnosťou podzemných tokov Styxu a Domického potoka na juhozápadnom okraji Silickej planiny. Jaskyňa Domica (národná prírodná pamiatka) je súčasťou bilaterálnej biosférickej rezervácie a lokality Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva na území národných parkov Slovenský kras a Aggtelek (Maďarsko).

Významná fauna: jaskynné kôrovce, pavúky, hmyz, obojživelníky – salamandra škvrnitá netopiere - podkovár južný a iné.

Významná flóra povrchu planiny: hrachor panónsky, hadinec nachový a iné.

Jaskyňa je sprístupnená verejnosti od r. 1932. Prehliadkové trasy zahŕňajú podzemnú plavbu po riečke Styx. Ide o významná archeologické nálezisko zvyškov kostí veľkých živočíchov. Ramsarská lokalita sa na povrchu Silickej planiny prekrýva s navrhovaným Chráneným vtáčím územím Slovenský kras (96,3 %).

< späť

13. Tisa

Okres Košice, rozloha: 735 ha, vyhlásená roku 2004

Lokalita sa nachádza v najjuhovýchodnejšom cípe Slovenska a východoslovenskej nížiny a zahŕňa 6 km úsek rieky Tisa na území SR a jej alúvium v príhraničnej polohe s Ukrajinou a Maďarskom. Lokalita je multilaterálnou súčasťou ramsarského územia v povodí hornej Tisy (Rumunsko, Ukrajina, Maďarsko, Slovensko) pričom je deklarovaná ako cezhraničná slovensko-maďarská Ramsarská lokalita – Údolie hornej Tisy.

< späť

14. Jaskyne Demänovskej doliny

Okres Liptovský Mikuláš, rozloha: 1448 ha, vyhlásená v roku 2006.

Súčasť najdlhšieho jaskynného systému na Slovensku s celkovou dĺžkou 35 044 metrov. Pozostáva z deviatich speleologicky prepojených jaskýň a z ďalších pridružených menších jaskýň. Hydrologické a hydrogeologické vlastnosti územia ovplyvňujú podzemné mokrade vytvárajúce vhodné životné podmienky pre existenciu vzácnych a ohrozených vodných bezstavovcov, ako aj suchozemských organizmov závislých na týchto podmienkach.

< späť