...najbližšie: 20. október | Svetový deň stromov

Čo je mokraď, jej funkcie a význam

Pod slovom „mokraď“ rozumieme územie, ktoré je trvalo, alebo sezónne zaplavené sladkou, alebo slanou vodou (okrem močiarov aj rieky, jazerá, pláže, či plytké pobrežia, ale aj jaskyne). Na Slovensku máme niekoľko typov mokradí – rieky, lužné lesy, rašeliniská, rybníky a podzemné vody jaskýň.

Sú mimoriadne dôležitým prvkom v krajine. Patria k najproduktívnejším ekosystémom sveta. Môžeme povedať, že mokrade sú pre život človeka nenahraditeľné. Dodávajú nám čistú vodu, sú zdrojom potravy, podporujú biodiverzitu, chránia pred povodňami a uskladňujú oxid uhličitý. Minimálne 1/3 ľudstva je priamo závislá na produkcii potravín z mokradí (rybolov, pestovanie ryže).

Ramsarské lokality

Sú mokrade zapísané do svetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu v zmysle Ramsarského dohovoru. Zoznam obsahuje niečo cez 1 368 lokalít s celkovou výmerou viac ako 119 miliónov hektárov (stav k 29. februáru 2004). Každá z nich je významná tým, že obsahuje reprezentatívne, vzácne alebo jedinečné typy mokradí, alebo vytvára životné podmienky pre ohrozené druhy rastlín, živočíchov alebo celých spoločenstiev.

Funkcie mokradí

  • zadržiavanie vody

Počas dažďov sa voda kumuluje v rašeliniskách, v potokoch a lužných lesoch. V čase sucha dochádza k pomalému uvoľňovaniu vody do okolia. V povrchovom toku udržiavajú prietok na úrovni, ktorá je dostatočná na prežitie pôvodných druhov rýb a iných živočíchov závislých od vodného prostredia.

  • ochrana proti búrkovým prívalom a zmiernenie záplav

Množstvo mokradí je spojených s riečnymi nivami. Ak dôjde počas dažďov alebo pri jarnom topení snehu k vyliatiu rieky, prebytočnú vodu zadržia mokrade. V prírodných podmienkach chránia mokrade krajinu pred záplavami. Zachytávajú povodňové vlny, spomaľujú rýchlosť vody a znižujú výšku vĺn. Zachytenú vodu mokrade potom pomaly vypúšťajú. Reguláciami, napriamovaním tokov a zmenšovaním zaplavovaného územia hrádzami prichádza rieka o svoju prirodzenú dynamiku. Tento stav možno prirovnať k situácii, keď si oblečiete príliš úzky kabát. Pri prvom prudkom pohybe niekde praskne.

  • stabilizácia brehov a ochrana proti erózii

Mokraďová vegetácia znižuje brehovú eróziu viacerými spôsobmi: spevňovaním brehov koreňovou sústavou, tlmením povodňových vĺn a spomaľovaním prúdenia trením.

  • dopĺňanie zdrojov podzemných vôd

Sú významným zdrojom povrchovej a podzemnej vody. Uľahčujú prúdenie vody medzi systémom podzemnej a povrchovej vody. Slúžia ako jej zásobáreň, ktorá sa napĺňa v čase nadbytku a v čase nedostatku sa postupne odčerpáva. Retencia (schopnosť zadržať vodu) pozitívne pôsobí na dopĺňanie zdrojov podzemných vôd.

  • čistenie vôd, zachytávanie sedimentov

V mokradiach sa prirodzenými procesmi odstraňujú z vody sedimenty a organická hmota. Najmä korene rastlín zachytávajú sedimenty a zabraňujú tak odnášaniu cennej pôdy. Tiež sú schopné zachytávať živiny, najmä dusík a fosfor, ktoré zhromažďujú v telách rastlín a v pôde. Odstraňovanie živín z vody zabraňuje eutrofizácii, zlepšuje kvalitu vody a vytvára zdroj živín pre okolie. Niektoré umelé mokrade sa môžu využívať na čistenie odpadovej vody, z ktorej odstraňujú živiny a znečisťujúce látky.

  • stabilizácia miestnych klimatických pomerov, zvlášť zrážok a teploty

Zadržiavanie vody a následný výpar zmierňuje extrémy a výkyvy teplôt a zrážok. Mokrade uvoľňujú studenú vodu do vodných tokov, čím znižujú riziko prehriatia vody v toku, počas obdobia s nízkymi prietokmi. Tým chránia ryby a iné vodné organizmy pred nedostatkom kyslíka.

  • zachovanie biodiverzity

Mokrade poskytujú vodu, potravu, úkryt a miesto pre rozmnožovanie mnohým druhom organizmov. Stanovištia sú veľmi pestré vďaka rôznemu rozpätiu hladiny podzemnej vody a dĺžky záplav. Niekoľkocentimetrový rozdiel je často hranicou medzi životom a smrťou početných druhov rastlín a živočíchov. Žiadny druh nežije izolovane, ale je spojený množstvom väzieb s inými druhmi tohto ekosystému. Vytvára sa tak zložitá sieť vzájomných vzťahov. Často vypadnutie jedného významného druhu môže spôsobiť nenapraviteľné poškodenie celého systému. Naše poznatky nám neumožňujú predpovedať, čo sa stane v prípade, keď človek zasiahne do tohto krehkého ekosystému.