...najbližšie: 20. október | Svetový deň stromov

Klop, klop, kto tu býva? - Najnezvyčajnejšie vtáčie hniezda sveta.

V súčasnosti je na svete zaznamenaných a popísaných okolo 9 000 druhov vtákov (na Slovensku 360). Vedci však vďaka novým genetickým výskumom hovoria o viac ako 18 000 druhoch. Vtáci osídlili celú planétu. Od mrazivej Antarktídy s čajkami na severe po ľadovú Antarktídu s tučniakmi a albatrosmi na juhu. Nielen druhy ale i hniezda sú dokonale prispôsobené okolitým podmienkam prostredia. Existujú neuveriteľné variácie v tvare, v použitom materiáli, štýle a postupe budovania, veľkosti. Hniezda maličké ako vlašský orech alebo veľké ako bytový komplex.

https://www.youtube.com/watch?v=p5nLDXweZqI

Kolibrík ruby (Archilochus colubris)

Tento kolibrík stavia maličké hniezdo prichytené na konári stromu. Zhotovuje ho z kôry, listov a z pavučinových vlákien. Tým získava hniezdo pevnosť a elasticitu. Zvonku je ozdobené lišajníkmi, ktoré majú hlavne maskovaciu funkciu. Vo vnútri sú chlpy alebo perie, ktoré slúžia ako tepelná izolácia.

 

Salangana ostrovná (Aerodramus fuciphagus)

Tropický vták obývajúci prevažne juhovýchodnú Áziu. Hniezda nestavia z listov alebo suchej trávy, ale zo svojich slín. Postupným vrstvením vzniká malé hniezdočko, väčšinou zavesené na strmých stenách útesov a tmavých jaskýň. Hniezdo patrí medzi čínske delikatesy.
 

 

Družník vrabcovitý (Philetairus socius)

Ako už napovedá názov tieto vtáky žijú v skupinách. Obrovské beztvaré hniezda si stavajú na stromoch alebo stĺpoch. V takomto hniezdnom komplexe môže žiť viac ako 100 párov. Každý jedinec priebežne pristavuje, opravuje a udržuje hniezdo v obývateľnom stave. Systém komôrok vo vnútri pomáha udržiavať teplo počas zimy. Život vo veľkých skupinách neznamená len deľbu práce, ale aj rýchlejšie spozorovanie nebezpečenstva, viac oči viac vidí.

 

 

Krajčírik dlhochvostý (Orthotomus sutorius)

Spevavec vyskytujúci sa v tropických oblastiach celej Ázie. Stal sa veľmi známym vďaka svojmu zaujímavému hniezdu z listov. Krajčírik nájde vhodne umiestnený veľký list, poprepichuje jeho kraje a potom ho zošije pomocou rastlinných vlákien a pavučín. Do listu v tvare kolísky následne vybuduje samotné hniezdo.

 

 

Sultánka modrá (Porphyrio porphyrio)

Len odborníci vedia, že nenápadná plošinka obklopená vodou je v skutočnosti hniezdo krásne sfarbeného vodného vtáka s názvom sultánka modrá. Hniezdo miskovitého tvaru je zložené zo spleti živého aj odumretého rastlinného materiálu. Vnútro je vystlané mäkším materiálom, vodnými rastlinami a trávou. Každý pár postaví niekoľko hniezd, no vajíčka nakladie do toho najnenápadnejšieho.

 

Tabon okavý (Leipoa ocellata)

Staviteľ najväčšieho hniezda v ríši vtákov – tabon okavý – žije v Austrálii, na Novom Zélande a na ostrovoch Oceánie. Z trávy, hliny lístia a konárikov vytvorí kopu vysokú 1 meter s priemerom až 5 metrov, tú pokryje pieskom. Založí akýsi kompost, ktorý tlením udržiava vajíčka v teple. Tabon starostlivo kontroluje a reguluje teplotu pridávaním alebo odoberaním zeme z hniezda.

Lyska rohatá (Fulica cornuta)

Lysky rohaté si stavajú hniezdo na plytčinách vodných plôch. Stavebným materiálom sú kamene, ktoré nosia z brehu v zobákoch. Výsledkom je ostrovček kameňov vážiaci aj 1,5 tony.

 

18698.jpg

Pletiarka baja (Ploceus philippinus)

Veľmi zvláštne hniezda buduje pletiarka baja. Aby sa predátori nedostali k vajíčkam, hniezdo visí zo stromu nad vodnou hladinou. Samček dokáže tkaním stebiel tráv vytvoriť krásne a hlavne bezpečné hniezdo. Tým chce prilákať samičku, ktorá ho najskôr posúdi a ak vyhovuje, ostáva so samčekom.

 

Záhradkár bezchochlatý (Amblyornis inornata)

Doslova umelecké diela na prilákanie potenciálnej samičky vytvára záhradkár bezchochlatý.

Prístrešok z konárov a trávy musí byť čo najzaujímavejší a najkrajší. Často bezprostredne  v jeho okolí samček rozmiestni a poukladá kôpky bobúľ, chrobáky, halúzky, kvety a všetko, čo mu príde originálne (aj odpadky, kusy farebného plastu,...). Zvláštne je, že prístrešky neslúžia ako hniezdo na vysedenie mláďat.

 

Hrnčiarik hrdzavý (Furnarius rufus)

Národný vták Argentíny, hrnčiarik hrdzavý, si stavia svoj hrad z hliny. Na unikátnu stavbu, ktorá váži až 10 kilogramov, musí tento vták priniesť takmer 2 000 hlinených hrudiek. Okrem toho aj kravský hnoj, steblá trávy a iné rastliny na spevnenie stien. Stavba tohto hniezda má svoje výhody i nevýhody. Výhodou je, že hniezdo stavajú samec i samička spolu. Nevýhodou je, že ho môžu stavať iba vtedy, keď ílovitú pôdu rozmočia dažde. Pracujú naozaj usilovne, najprv si vytvoria základ, potom steny a nakoniec hniezdo zastrešia. Vnútro hniezda rozdelia malou stenou na predsieň a komoru. Ako vchod im slúži malý otvor.